Rozhodli ste sa, že idete kandidovať za župana s podporou politických strán širokého spektra. Prečo?

IJ: Kandidatúra na župana a vôbec v regionálnych voľbách nie je o politických stranách. Kdekoľvek som pôsobil a snažil som sa pomôcť, nepozeral som sa na to, či je primátor, starosta alebo dotyčný v takej alebo onakej strane. V regiónoch sú dôležitejšie veci – školy, cesty, zdravotníctvo, domovy sociálnych služieb. Ľudia, ktorí tu žijú nepotrebujú politiku, ale predovšetkým záujem kompetentných, teda tých, ktorí riadia samosprávy a župu. No funkcia predsedu samosprávneho kraja je samozrejme zaujímavá aj pre politické strany. Keďže som podpredsedom Kresťanskodemokratického hnutia, kandidujem s jeho podporou. Podporiť sa ma rozhodli aj Dobrá voľba a Umiernení, SNS, Strana Moderného Slovenska a Iná Žilina. Iná Žilina je zoskupenie viacerých poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí sú zároveň poslancami Žilinského samosprávneho kraja.

Obyvatelia Žilinského kraja často nevnímajú kraj ako „svoj“, zaujíma ich viac región, v ktorom žijú – Turiec, Kysuce, Liptov, Horné Považie, Orava. Ako sa chcete popasovať s touto skutočnosťou?

IJ: Čo sa týka regiónov – jedným z najkľúčovejších bodov môjho programu je, aby mal každý región v žilinskej župe svoje zastúpenie v podobe svojho podpredsedu. Človeka z konkrétneho regiónu, ktorý je znalý problémov, na ktorého sa budú môcť ľudia s dôverou obrátiť a on bude následne všetky potrebné veci komunikovať a riešiť so županom. Bude to spravodlivé a žiadny región sa nebude cítiť menejcenne, odstrčene. Podpredsedovia a následne aj župa sa nebudú zaujímať len o problémy priamo spadajúce pod samosprávny kraj. Ak bude treba riešiť napríklad v nejakej dedine štátnu cestu, podpredseda daného regiónu na to upozorní župana a ten bude podnet riešiť s ministerstvom dopravy.
Podpredseda môže byť, samozrejme, len z radov riadne zvolených poslancov Žilinského samosprávneho kraja. Na návrh predsedu župy potom dotyčného volí zastupiteľstvo. Toto všetko sú však zatiaľ len vízie, až októbrové voľby rozdajú konkrétne karty. 

Čo podľa vás najviac trápi Kysuce?

IJ: Problémom číslo jeden u Kysučanov je predovšetkým diaľnica D3 a cesty I. II. a III. triedy. V súčasnosti sa rieši integrovaná doprava, ktorá by aspoň čiastočne pomohla odľahčiť cesty na Kysuciach. No dopravnú situáciu v tomto regióne treba riešiť komplexne, a myslím tým, už naozaj riešiť, nielen o tom rozprávať a sľubovať. Problémom sú aj dlhé čakacie doby na lekárske vyšetrenia a nedostatok lekárov v regióne. Nemocnica v Čadci síce má magnetickú rezonanciu, no poisťovňa tu má nastavený limit veľmi nízko, to znamená, že ľudia musia čakať 2-3 mesiace na vyšetrenia, na diagnostiku. To je neakceptovateľné a musíme to zmeniť.
Ďalej sa musíme zaoberať havarijným stavom budov v správe kraja, v ktorých sídlia domovy sociálnych služieb, školy a podobne. Vyžadujú si rekonštrukcie a finančné injekcie. Pri problémoch treba hlavne premýšľať a spolupracovať na všetkých úrovniach. To znamená, že ak príde niečo riešiť župan, musí o tom vedieť primátor, starosta, prípadne podnikatelia, zlúčiť finančné zdroje a navzájom si takto pomôcť.

Vráťme sa k cestám. Najpálčivejším problémom je dostavba diaľnice D3. Mnohí ľudia nevedia, že ju župa nestavia. Predsa, môže byť kraj nejako nápomocný a dokáže ovplyvniť to, aby sa diaľnica cez Kysuce konečne postavila?

IJ: Keďže som dva roky pôsobil ako splnomocnenec vlády pre rýchlostné cesty, dostal som sa do problematiky, poznám možnosti a rezervy riešení, nabral som množstvo kontaktov, spoznal odborníkov a ľudí, s ktorými mám výborné vzťahy a dodnes sú mi nápomocní, keď potrebujem niečo urobiť.
Pri D3 by som vytvoril pracovnú skupinu pozostávajúcu zo starostov a primátorov, ktorých sa týka konkrétny úsek diaľnice, a spoločne by sme sa stretávali a postupovali krok po kroku s ministerstvom dopravy a Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS). NDS by nám musela dávať štvrťročne odpočet svojej práce. Tento model sa mi osvedčil, je konštruktívny a dynamický.

Ale takú pracovnú skupinu tu už máme…

IJ: Len nefunguje dobre spolupráca medzi pracovnou skupinou a NDS. Keby fungovala, nezistíme, že nám prepadla EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) po dvoch rokoch.

Čo viac by sa dalo ešte z pozície župana v tomto smere urobiť?

IJ: Župan sa musí jednotlivých rokovaní zúčastňovať osobne. Nestačí poveriť skupinu a vyslať ju niekam. Vždy treba rokovať na najvyššej úrovni a je potrebné vyznať sa v problematike. Samozrejme, nikto nie je stopercentný, ani ja nie som znalý všetkých oblastí a tém. Preto je dôležité obklopiť sa odborníkmi, fundovanými ľuďmi, s ktorými už ale máte konkrétne skúsenosti alebo si ich renomé overíte u dôveryhodných zdrojov. Nestačí byť len príslušníkom alebo prívržencom politickej strany, nestačí mať len dobrú vôľu či rétorickú šikovnosť. Výsledky práce hovoria za každého najlepšie. Nestačí si zo stretnutia urobiť v diári len čiarku, zakaždým treba urobiť výstup a najmä, posúvať sa vpred. Verejnosť by mala vedieť, či sa niečo vybavilo, ak sa nevybavilo, prečo. Nie je predsa normálne, aby sme o tom len rozprávali a v každodennej praxi sa nič nemení. Kolóny, rozbité a nedokončené cesty – také isté ako pred piatimi rokmi.

Kysuce majú ambíciu byť turistickou oblasťou podobne ako Liptov či Orava. Z čoho môžu ťažiť?

IJ: V prvom rade sa treba spájať, spolupracovať a vzájomne sa podporovať. Liptov, Orava, Kysuce, Turiec a Horné Považie všetky majú obrovský potenciál, no spolu, ako súčasť kraja, ešte väčší. Kysuce majú prekrásnu prírodu, je tu množstvo zákutí, o ktorých mnohí ani len netušia.
Veľa závisí od nastavenia miestnych ľudí, či chcú a dokážu ponúknuť turistom adekvátne služby, či sú pohostinní a vítajú návštevníkov s otvorenou náručou. Veľké veci sa skladajú z množstva malých, záleží na každom detaile, a ak vedia správne uchopiť šancu jednotlivci, kraj ich v tom úsilí dokáže podporiť. Takto potom dokážeme spoločne napredovať.

Vie kraj pomôcť s výstavbou a údržbou cyklotrás?

IJ: Určite áno. Kraj ale musí viac spolupracovať s obcami a mestami. Musí byť doslova ich partnerom a čo najviac využívať možnosť čerpať eurofondy. Úrad samosprávneho kraja má dostatok fundovaných ľudí, ktorí dokážu eurofondy pripraviť a projekčne zastrešiť. Cyklotrasy majú veľkú perspektívu. Pre turistov sú jednou z motivácií zotrvať v regióne dlhšie ako jeden deň.

Čo by ste na záver tohto rozhovoru odkázali Kysučanom?

IJ: Cez Kysuce chodím veľmi často, často sa tu zdržiavam, navštevujem tento región pracovne i súkromne. Naozaj dôverne poznám problémy, ktoré obyvateľov trápia. Ak dostanem od ľudí dôveru v župných voľbách, urobím všetko preto, aby sa výstavba kysuckej D3 konečne pohla, tak, ako sa mi to podarilo s R3 na Orave. Chce to len odhodlanie a húževnatosť. Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že tieto vlastnosti ja mám a keď sa do niečoho zahryznem, dotiahnem to do konca. Stačí sa k veci postaviť tak, akoby šlo o moju rodinu, môj podnik, môj osobný záujem. Tak sa staviam aj k problémom a požiadavkám nášho kraja.

Zdroj: mojekysuce.sk